Prezidentkin útok na ústavný systém

Top témou ostatných dní je črtajúci sa konflikt medzu vládou a prezidentkou. Náš ústavný systém je parlamentná demokracia, a teda prezident či prezidentka nemá právo zvrátiť výsledky volieb. Pri nominácii Rudolfa Huliaka tak však prezidentka robí. Výhrady voči jeho nominácii nie sú ústavné, ale vecné. Nestotožnila sa s jeho environmentálnym programom a rozhodla sa tak nadužívať svoje kompetencie a verejné oznámila, že ho nemieni do funkcie ministra menovať. Ba dokonca išla tak ďaleko, že vyhlásila, že nevymenuje žiadnu vládu v prípade, ak v nej nebude minister životného prostredia, ktorý jej vyhovuje.
Nad konzekvenciami takého vyjadrenia sa ešte zamyslíme, ale poďme si povedať, ako sa vyvíjala judikatúra Ústavného súdu v tejto oblasti. V Ústave SR z roku 1992 bola formulácia povinnosti prezidenta pri menovaní vlády v nedokonavom vide, teda prezident vymenúva členov vlády na návrh premiéra. V prvom konflikte medzi premiérom Mečiarom a prezidentom Kováčom tak v kauze odvolania ministra Kňažka Ústavný súd rozhodol, že prezident môže, ale nemusí odvolať/menovať člena vlády, ktorého mu navrhne premiér. To potom rezultovalo do rozhodnutia prezidenta Kováča nemenovať Ivana Lexu na pozíciu ministra privatizácie.
Situácia sa zásadne zmenila, keď sa v roku 1999 prešlo z parlamentnej voľby prezidenta na priamu, teda občanmi, vtedy sa však do ústavy dostal dokonavý vid slovesa vymenovať – vymenuje. No a bolo jasné, že prezident nemôže, ak nechce hrubo porušiť ústavu, ignorovať návrh premiéra. Aj preto si Kiska nedovolil nevymenovať Sakovú za ministerku vnútra, aj keď bola blízkou spolupracovníčkou ministra Kaliňáka. Pred tým však využil Mazákovu fintu a stopol Ráža mladšieho, ale len v čase, keď Pellegrini nebol oficiálne poverený zostavením vlády, ale len konzultáciami o sformovaní parlamentnej väčšiny.
Dnes prezidentka chce využiť podobnú fintu. Fico nie je designovaný (poverený) premiér, ale je len poverený vyjednávaním o sformovaní parlamentnej väčšiny, a preto Ča..